Južná a Stredná Amerika 2023

Panama

Nebudem klamať. V tomto bode už som mal Južnej Ameriky a doposiaľného výletu celkom dosť. Moje očakávania príjemného cestovateľského tripu už dávno zvädli. Cestovanie po Južnej Amerike bolo pre mňa zaujímavé prvý mesiac. Cez Čile na juh to bolo super, po prejazde do Argentíny začala pustatina a tá sa okukala niekde na výjazde z Ushuaia. Následne už bolo okolie silne fádne a presun hlavne fyzicky nepríjemný kvôli striedaniu extrémnych podmienok. Z vysokých teplôt do nízkych, rovnako vlhkosť . Z púšte sa šlo skokom do džungle a nič medzi tým neexistovalo.

Niekde v Ekvádore som začal podnikať kroky ku ukončeniu tripu v Kolumbií. Ale nepodarilo sa mi zohnať prepravu motorky za rozumné peniaze. Ani porada na cestovateľských fórach neprišla s ničím lepším ako preprava niekde z Mexika. Riešiť ale čokoľvek nie nutné, kor takú zásadnú vec ako prepravu stroja cez oceán so španielsky hovoriacimi úradníkmi som nemal najmenší záujem. Takže najschodnejší plán bol dotiahnuť motorku do USA, kde môže zostať aj dlhšiu dobu a vymyslieť čo s ňou ďalej už doma na Slovensku.

Čo sa týka uskladnenia, tak to mal pod palcom Boris. Pri jeho profesií má po štátoch známosti a po príchode do Strednej Ameriky sme to začali aktívnejšie riešiť. Jeho kontakty ale neboli príliš komunikatívne a nápomocné a tak asi po týždni som pokusne napísal Danovi, ktorého sme stretli na juhu na hranici z Čile do Argentíny asi 3 mesiace dozadu či nevie poradiť s parkingom. Nevedomý na ako dlho to bude sa ponúkol, že u neho môžu motorky zostať. Nakoniec ani po odhalení reality, že potrebujeme parking na cca 1 rok z toho nevycúval a tak sme mali predbežne dohodnutý parking.

Okrem parkingu u Dana v Texase som mal ja už aj jasný svoj plán. Streliť Strednú Ameriku najrýchlejšie ako to pôjde a preč odtiaľto. Nerád to priznávam ale bolo to tak. Tento kus sveta mi proste nesadol a hľadal som najrýchlejšiu cestu preč.

Sme teda ale v Paname bez motoriek a najprv treba vyriešiť tento problém. Po motorky ideme nasledujúce ráno do colného skladu a samozrejme máme šťastie na nejaký veľký miestny sviatok, takže pracuje len zlomok ľudí. Všetko sa naťahuje, platíme nejaké ďalšie poplatky a po nejakých 4-5 hod sú motorky naše a opúšťame Panama City.

Navštevujeme ešte nejaké múzeum panamského prieplavu, kam je vstupné cez 20eur, takže ja to ignorujem a vstupné radšej miniem v bufete za nejaký burger a užívam si klimatizovanú miestnosť. Vonku je totiž vysoko cez 30st. a v hustej premávke veľkomesta to je boj.

Na výjazde je hrozivá kolóna kilometre dlhá kvôli nejakej nehode. Panamu len ťaháme a ďalší deň prekračujeme hranice do Kostariky.

Kostarika

Začína nová odysea hraníc. Kým v Južnej Amerike veci len trvali. Tu sú spojené s veľkým náporom ľudí, lebo migrácia a zároveň poplatkami za všetko možné. Na každej hranici necháme niekde medzi 50 až 100usd. Niekedy na vstupe, inokedy na výstupe ale vždy.

Po vjazde ma zase chytá nejaká žalúdočná otrava, tak pol dňa pregrcám a tlačím len sušenky. Ale už po obede cítim, že sila sa vracia takže dobre. Nocujeme niekde pri mori a potom v nejakom mestečku. Kostarika je celkom pestrá a pekná. Turistické destinácie sú v peknom stave, no mimo je to taká cigánčina. Taká Potemkinova dedina v merítku celého štátu.

Nikaragua

V Nikaragui sa delíme, Borisovci idú na plavbu po jazere s návštevou ostrova. Ja ťahám krížom do mesta Leon, kde radšej oddychujem a čakám ich do ďalšieho dňa. Nikaragua je také Albánsko Strednej Ameriky. Hranice sú zorganizované hrozne, nekonečné poplatočky pre gringa a mimo mesta je tu veľká bieda. Mesto León bolo v pohode.

Honduras

Nasledoval krátky prejazd cez Honduras. Tu sme aj nocovali. A musím povedať že to bolo príjemné prekvapenie. Pumpy mali aj interiér niekedy dokonca klimatizovaný a dalo sa tu sadnúť, niečo zjesť. Veľmi príjemná zmena. To nebolo od Čile a Argentíny vôbec bežné.

El Salvador

Salvador bolo zase prekvapenie negatívne. Špina, bieda, necítil som sa tu vôbec príjemne v žiadnom smere. Nocovali sme niekde na pláži v kempe v hroznom stave za nemálo peňazí. Boris tu riešil technický problém, ktorý mal už nejaký čas a síce zdochýnanie motora za jazdy. Pol dňa rozborky a zborky všetkých konektorov a káblovania ale neodhalilo problém.

Ešte sme tu nocovali v termálnych prameňoch ktoré teda bežne nie sú ubytovacím zariadením, ale zľutovali sa nad nami a za poplatok sme mali celý areál na noc pre seba. Romantika s pivom v ruke.

Guatemala

Prechod do Guatemaly bol hladký a tu sa naše cesty s Borisovcami posledný krát rozdelili. Ich cieľom bol nejaký vulkán a následne navštívili Belize a kadejaké pamiatky v Mexickom Yukatáne. Ja som už nadobro prepol do tranzitného režimu a pálil to na Mexickú hranicu.

Mexiko

Hranica do Mexika bola zo všetkých najkritickejšia. Pasovo pohoda, ale motorka, ktorá nebola v mojom mene bola bohový problém. Pár úradníkov to už riešilo, ale splnomocnenie vždy zafungovalo, opísali prípadne si ho oskenovali a pohoda. Tu som ale narazil na nepríjemnú mexičanku ktorá po mne chcela nejaký iný dokument a samozrejme v španielčine. Po pár hodinách ma zachránil iný colník, ktorý môj problém zobral za niekým vyšším, ktorý to schválil. Ženská ma ešte samozrejme niekoľkokrát prehnala po kópie, ďalšie kópie a potvrdenia k náčelníkovi ale po ďalšej hodinke alebo tak som po zaplatení kaucie asi 500usd konečne vstúpil do rozpáleného Mexika.

V Mexiku som všetko podriadil najrýchlejšiemu prejazdu. Ťahal som dni po 900, 900, 750km. Tých 750 ma zbrzdil defekt zadného kolesa a zistenie, že som si úspešne zbalil 17ku dušu namiesto 18ky. Nahodil som teda do zadného kolesa prednú dušu, chvíľu behal po servisoch a pumpách ale v nedeľu neriešiteľný problém, tak som spomalil na 90kmh a dúfal, že to vydrží.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE