Nordkapp

Celú zimu som si plánoval túto cestu, hľadal som na mape ideálnu trasu a miesta kadiaľ sa oplatí prejsť. Prečítal a pozrel viacero cestopisov, bol som pripravený na dlhotrvajúci dážď, zimu a silný vietor. Nakoniec som podľa yr.no vybral termín kedy by najpravdepodobnejšie nemalo až tak pršať a malo by byť najteplejšie. Zo stránky nasjonaleturistveger.no som si pospájal najkrajšie scénické cesty a zopár záujmových bodov. Vedel som, že všetko sa nedá na prvýkrát prejsť a že veľa toho aj tesne minieme, čo sme minuli a je aspoň dôvod sa vrátiť. Tiež môže do toho zasiahnuť počasie.

Rozhodil som info medzi kamarátov, čo mám v pláne a že to nebude med lízať a je to už vážnejšia motorkárska túra. Termín odchodu som stanovil pevne na 16.7. nech si vedia vybaviť voľno a dĺžku na minimálne 21 dní, čo sa mi zdalo primerané aby sme sa nehnali. Tak ideme na to.

Sobota ráno 16.7.2022 5:30 štartujem z domu do Čadce, kde sa zastavím ešte v práci a na Podzávoze na pumpe sa stretávam s ďalšími dvoma kamarátmi, Palom na BMW GS a Tomášom na Honde Transalp. Prefičíme cez Poľsko až do Litvy. Za hranicami PL už vážne prší a Palo cez booking rezervuje ubytovanie ale až na ďalšiu noc. Našťastie to rýchlo zbadáme a všetko napravujeme a spíme v penzióne so slovenským názvom Žilina v Marijampole. Prichádzame tam po poriadnej búrke a mesto je troška zatopené a aj penzión ma v suteréne mokro. Chcem urobiť kamarátom radosť horúcim čiernym čajom s citrónom ale sklenený čajník to nevydrží, varné sklo praská a všetok čaj je na zemi. Tak vytieram, zbieram črepy aj chalani troška pomôžu a medzitým sušia mokré handry. Večeriame ešte zásoby z domu.

Mimochodom, na toto som sa tiež pripravil a vlečiem zvlášť tašku na zadnom sedadle len s proviantom, sušené mäso, domáce klobásy, polievky, konzervy, nejaké sladkosti a iné pochutiny vrátane slivovice.

Nedeľa 17.7. Lotyšsko preletíme a presúvame sa k Talinu do Estónska. Trajekt máme booknuty na poobedie až na ďalší deň a tak spíme asi 15km od Talinu v nejakom hoteli Peoleo. V neďalekom obchodnom centre nakupujeme ešte posledné zásoby a proviant na večer a ráno. Využívame ešte posledné lacné pivo, no lacné 3,50 jedno ale lacnejšie ako v severských krajinách a o hodne. Hlavne bolo čapované aj keď naučiť pani za pultom čapovať sa nám nepodarilo.

Litvu, Lotyšsko, Estónsko sme naozaj preleteli, Pobaltie sme nemali nejak v pláne preskúmavať.

Pondelok 18.7. ideme do Talinu, Tomáš sa rozhodol, že potrebuje nepremok a aj vodeodolné rukavice by sa mu zišli. V miestnom motorkárskom shope ale zoženie len nejakú pláštenku. Na trajekt máme ešte chvíľku čas, a tak vybehnem na vyhliadku niečo nafilmovať a na pumpe ešte kupujeme nejaký párok v rožku a vodu. Na trajekte sa nás pozbiera celkom dosť Slovákov aj Čechov. Pokecáme, dáme kávu, Tomáš dostáva goretex rukavice verziu č.1 (návleky na rukavice :-)) , dík chalani, poteší keď stretneš skoro krajanov, a vyloďujeme v Helsinkách. Máme typ na reštauráciu v centre s najlepšou rybacou polievkou široko ďaleko. Pravdupovediac je to posledné normálne teplé jedlo v reštaurácii, ďalšie až zasa v ČR. Aj Keď polievočka za 14,30€ predsa musí chutiť. Cez Lahti dôjdeme až do Jyvaskyla kde bookujeme hotel aj s raňajkami.

Utorok 19.7. pokračujeme smerom na sever a v Laponsku si dávame nefalšovanú laponskú kávu. V Rovaniemi chceme navštíviť Santa Park, ale je zatvorený, čo by tam aj uprostred leta robil Mikuláš. Tak aspoň v Meet Santa (Official Santa Claus of the Arctic Circle) nakupujem nejaké magnetky, plyšového soba, urobíme zopár foto a hajde ho za polárny kruh. Striedavo nám prší a svieti slnko, tým je vzduch vyčistený a sú krásne pohľady na fínske jazerá, nekonečné rovné cesty lemujúce sosnové a brezové lesy. Stretávame už aj prvých sobov pasúcich sa okolo cesty. Ubytovanie nachádzame pri ceste v kempe Orakoski plnom chatiek. Najskôr berieme tú najlacnejšiu ale nakoniec Palino vybavuje parádnu krásnu, luxusnú chatu s nádherným výhľadom na rieku Kitinen a priplatíme len 20evri. Zájdeme do neďalekého mestečka Sodankyla nakúpiť niečo na večeru a raňajky a samozrejme nejaké to pivko a idem sa okúpať do rieky. Voda za polárnym kruhom je prekvapivo teplá a nakoniec dávame ešte aj fínsku saunu. Fotím nikdy nezapadajúce slnko, vytešujem sa z pobytu 200km za polárnym kruhom ako malý chlapec a ešte som si aj zaplával.

Streda 20.7. po raňajkách pokračujeme k nórskym hraniciam. Opäť striedavo prší a je pekne. Sobov na cestách pribúda a je treba dávať na tie potvori pozor, lebo z cesty moc neuskakujú. Fínsko je naozaj krajina jazier a je ich tam nekonečne veľa. Po prekročení hraníc ale už ideme aj cez nejaké kopčeky a krajina začína byť hornatá. Podľa predpovede počasia má byť až do rána krásne počasie a ráno sa to má celé skaziť. Preto ak chceme niečo vidieť, rozhodujeme sa ísť na Nordkapp už dnes. Cestou si za jednáme v Olderfjorde chatku a odtiaľ to je už len 120km na Nordkapp.

Na najsevernejšie miesto Európy prichádzame niečo pred jedenástou v noci. Ale vonku je slnečno ako na obed. Cesta tam je úchvatná, tunely popod more, výjazdy na pahorkatiny až do oblakov a zasa dole k moru. Natáčam stádo sobov a kúsok zasa ďalšie stádo. Samotný Nordkapp leží na útese 300m.n.m. Zážitok mi tam kazí miestny strážca tej železnej zemegule a vykazuje ma s motorkou preč, dokonca ani na WC alebo dať si občerstvenie sa nedá ísť do tej budovy bez nejakého lístka za 32€. Stretávame tam aj iných motorkárov, Angličana a Rusa v jednej osobe a Turka, ktorý to teda dal cez celú Európu. Obdiv majú cyklisti, čo to tam dajú celé na bicykloch na ťažko. Tak dáme foto, niečo nafilmujem a na parkovisku si pripijeme rumom Dzama z Madagaskaru. Polnoc natáčam na kameru aby bolo vidno zároveň západ aj východ slnka, aj keď som momentálne za skalou a slniečko je za ňou schované. Do chatky prichádzame asi o pol druhej v noci, dáme ešte jednu štamprlu, niečo pod zub a šup do postele.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE