Poctivé, dvojtaktné, 125 - kové endurko z 80 - tych rokov, teda z doby, keď stodvadsťpäťka bola ešte rovnako veľká ako päťstovka a netrápili ju emisné, ani výkonnostné limity.
Výška jezdce: 193 cm
První dojmy - Po presadnutí z ČZ 175/487 sa mi zdala vcelku živá. Priestor pod nádržou, s malým, vodou chladeným valcom bol tak prázdny, že to vyzeralo, že tam niečo chýba. Prekvapilo ma najmä to, že nemá elektrický štartér.
Recenze
Cagivu som si vybral, keď som začal pracovať ako lesník a zistil som, že prepravovať sa po lese na motorke môže byť v niektorých situáciach praktickejšie, ako na aute.
Zo začiatku som v práci jazdil na mojej vtedajšej čezete, avšak rýchlo som zistil, že to nie je celkom ono a hlavne, bolo mi ju ľúto "humpľovať" po lese.
Na tento účel som hľadal motorku, ktorá nemusí mať nejaký extra výkon, ale mala by byť vhodná aspoň do ľahkého terénu. Tento účel Cagiva presne splnila a vozila ma po cestách-necestách 5 rokov.
Moje okolie talianskymi motorkami dosť pohŕdalo a na internete sa človek väčšinou dočíta len to, že čo nie je z krajiny vychádzajúceho slnka, sa musí zákonite rozsypať pri každej jazde, samozrejme, ak sa to vôbec podarí naštartovať. Mňa však Cagiva presvedčila o opaku.
Po počiatočných problémoch, ktoré však nemajú s krajinou pôvodu nič spoločné a nutných opravách vyplývajúcich zo zanedbanej údržby, sa z Cagivy stala stopercentne spoľahlivá motorka, ktorá chytala na prvý kop aj po zime.
To, že nemá príveru a elektrický štartér sa ukázalo z môjho pohľadu skôr ako výhoda - čo na motorke nie je, nemôže sa pokaziť...Inak bola motorka na danú kategóriu a ročník vybavená slušne - centrálny aj bočný stojan, kontrolka rezervy, teplomer, nosič, zmiešavač paliva a oleja, ktorý však bol odpojený a ja som tiež radšej lial olej priamo do benzínu. Pripadalo mi to istejšie.
Výkon bol na 125 - ku slušný aj bez prívery, ako som napísal v úvode, vznikla v dobe, keď stodvadsaťpäťky nemuseli mať 11 kW, aby sa dali riadiť s A1. Táto mala myslím okolo 14 kW. Spotreba mi vychádzala cca 4,5 l/100
Na ceste pohodlná, v teréne pomerne ľahká a obratná, aj keď na lietanie po motokrosovej trati to asi moc nie je.
Cagiva ma za tých päť rokov presvedčila, že aj stará talianska motorka môže byť úplne spoľahlivá, keď sa o ňu človek patrične stará a nevyžaduje od nej to, na čo proste nie je stavaná. Časom však začal chýbať výkon na jazdenie s manželkou, tak som motorku s ťažkým srdcom predal a po pozitívnych skúsenostiach s Cagivou som presedlal na ďalšiu postaršiu talianku - Apriliu pegaso 650.
...